Nepamätám si, že by som od českého Falconu pil nejaké zlé pivo. Ani podpriemerné alebo priemerné. Aj keď ide stále o kočovníka Jakuba, ktorý strieda malé nezávislé pivovary, svoju latku si drží prekliate vysoko. Mslím, že ho môžem v mojom imaginárnom rebríčku pretlačiť na vrchol rebríčka českých pivovarov (som zvedavý, kto ho raz predbehne). Takže keď som uvidel v chladničke istého podniku Stalker IPU, nebolo vôbec o čom rozmýšľať ...
Mal som česť výmenou dostať sa ku Kešovmu prvému domovaričskému pokusu o domáci Berliner Weisse. A že to chlapec vie, potvrdzujú nasledujúce riadky:
Po dlhšom čase som sa v rámci akcie "ready for craft" (nechce sa mi dávať ešte ďalšie úvodzovky) v obchodnej sieti Lidl zásobil niekoľkými pivami. Okrem belgickej krabičky (kufrík classic ales som z minulých skúseností našťastie odignoroval) som do košíka hodil aj tento stout v priesvitnej fľaši (?!), od ktorého som nemal žiadne očakávania. A takto nejako to dopadlo:
Dajme si trochu pivnej matematiky. Enkel, dubbel, tripel, quadrupel, ... O druhom, treťom, poťažmo štvrtom označení belgického druhu pív zrejme počul každý čitateľ tejto stránky. Silné komplexné pivá varené v kláštoroch, primárne určené na predaj, no vyšším obsahom alkoholu neboli veľmi vhodné na celodenné popíjanie. Mnísi si preto varili slabší osviežujúci Patersbier alebo "Otcovské pivo". Dá sa povedať že ide o akési "stolové pivo", jednoduché na výrobu a dostatočne slabé na to, aby sládok aj po jeho hojnej konzumácii dokázal zvládnuť varný proces bez väčších ťažkostí. Fľaška takéhoto piva len zriedka opustí brány opátstva, ide preto o jeden z najoriginálnejších štýlov vôbec a pre lovcov pivných špeciálov je veľmi vyhľadávanou a cennou korisťou. Trenčiansky pivovar Lanius síce nie je kláštorným pivovarom, má však prístup k autentickým ingredienciám. A keby mal aj východ Slovenska prístup k produkcii Laniusu :)
Jablonec nad Nisou, pivovar Volt a ich najsilnejšie pivo Vypínač (díky Viktor Há). Vyp(n)i to už konečne!
A do tretice z pivovaru U Ábela z bratislavskej časti Rača. Cigorka je po račansky káva a má byť "Jedinečná kombinácia štandardných a pražených sladov dodávajú pivu typicky suchý dozvuk kombinovaný s opečenou resp. dymovou chuťou."
Ďalšie pivo od pivovaru U Ábela z bratislavskej časti Rača. Cajch má byť "veľmi hlboko prekvasené pivo s nižšou sladovu plnosťou s intenzívnym suchým dozvukom. Skladba štyroch druhov chmeľu dáva chuti a vôni náznaky ihličnanov, ale aj čerstvej broskyne, marhule, či limetkovej kôry a zároveň tropickej maracuje."
V bratislavskej časti Rača funguje od júna 2017 minipivovar s názvom U Ábela. Doteraz sa naše cesty neskrížili, až raz mi môj verný posol na trati Dedinky - Bratislava - Zvolen - Košice zakúpil niekoľko pív z ich produkcie (dík Ixo!). Poďme na prvé z nich:
Neviem nejako racionálne zdôvodniť, prečo zo všetkých doteraz vyskúšaných rakúskych pivovarov, je mi najsympatickejší práve viedenský Brew Age. Nejakú podvedomú rolu pravdepodobne hrá aj to, že pred viac než desiatimi rokmi rýchlo naskočili do ešte nie tak rozbehnutého vlaku remeselných pív a neostali pri rakúskych alebo nemeckých klasikách, ale v ich portfóliu sa dajú nájsť rôzne druhy íp, stoutov, ale najviac experimentujú so štýlom barley wine. Dnes sa spriatelíme s ich imperial IPA nazvanou Affenkönig alebo Kráľ opíc.
Niečo málo sa mi už dostalo pod jazyk aj z islandskej pivnej scény. Pre našinca je to stále určite exotika. Borg Brugghús je jeden z najhyperaktívnejších a najprogresívnejších pivovarov z tohoto severského ostrova. Založený bol v roku 2010 a odvtedy v ňom navarili množstvo druhov pív. Pri tomto pivovare sa to dá povedať aj úplne presne. Každý štýl a várky sú očíslované, dokonca číslujú aj testovacie pivá a rôzne kooperácie. Momentálne sú pri čísle 65. Jeden z ich úplne prvých receptov vo fľaši sme dostali do daru od kamošov, ktorí tam istý čas pobudli. Vďaka M&M!